(Hospodárske noviny 13.10.2005 strana 20, rubrika: HN Club)
Plnenie kritérií vstupu Slovenska a Českej republiky do eurozóny a prispôsobenie sa
jednotlivých sektorov ekonomík oboch štátov eurozóne boli témami HNClubu, ktorý sa uskutočnil
začiatkom tohto týždňa v kongresovej sále bratislavského Technopolu. Hosťami diskusného fóra boli
guvernér Českej národnej banky Zdeněk Tůma a guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko.
Pred dvoma rokmi sme spolu s vládou pripravili stratégiu, ktorá sa snaží zhrnúť tie
najdôležitejšie podmienky na úspešný pobyt v eurozóne. Hovoríme, že v ekonomike sa musí v
dostatočnej miere uskutočniť nominálna a reálna konvergencia. Ak má ekonomika úspešne fungovať v
eurozóne, mala by byť schopná vyrovnať sa so šokmi.
Keď sme dávali stratégiu dohromady, všeobecne konštatovala, že cieľ vstupu do eurozóny je
koniec tejto dekády, čiže roky 2009 -2010. Vtedy ešte nebolo jasné, ako rýchlo sa podarí vláde
zvládnuť kľúčové problémy, ktoré sme mali a máme. Jedným z nich je vývoj financií. Pred dvoma rokmi
mali české verejné rozpočty ešte pomerne významné deficity.
V tomto roku sme upozornili na to, že je potrebné, aby vláda rozhodla, či cieľom pre vstup
do eurozóny bude rok 2009 alebo 2010. Ak by to mal byť rok 2009, znamenalo by to, že v relatívne
krátkom horizonte niekoľkých mesiacov by sme museli požiadať o pristúpenie k ERM II a začať celý
proces pristupovania. Tých krokov, ktoré treba urobiť, je veľa.
Zatiaľ nepadlo definitívne rozhodnutie. Bude o tom rokovať vláda. Premiér aj minister
financií sa vyjadrili, že budú podporovať skôr rok 2010.
Podľa mňa sú tam dva hlavné dôvody. Jeden je ekonomický, a to, aby bola ekonomika na vstup
do eurozóny dobre pripravená. Druhý je zrejme politický. Na budúci rok máme parlamentné voľby a ako
sa vyjadril minister financií, bolo by nefér, aby sme pred voľbami vstupom do ERM II vytvárali
záväzok pre budúcu vládu.
Je veľmi pravdepodobné, že bude platiť rok 2010, hoci vláda má o tom ešte len rozhodnúť.
Každý rok budeme pripravovať spolu s ministerstvom financií materiál vyhodnotenia pripravenosti a
práve na základe diskusie nad týmto materiálom by mala vláda rozhodnúť, ktorý termín bude pre nás
relevantný.
Plnenie Maastrichtských kritérií
Niekedy sa rozdeľuje nominálna a reálna konvergencia. Maastrichtské kritériá sú primárne
oblasti nominálnej konvergencie. Rozlišujeme dve oblasti, menovú a fiškálnu. V menovej oblasti je
na tom Česká republika štandardne veľmi dobre, pretože sa už pred niekoľkými rokmi podarilo prejsť
na prostredie, ktoré nazývame nízkoinflačné a darí sa ho udržiavať napriek určitým rizikám, ktorým
v súčasností nečelí len Česká republika - ako sú napríklad ceny energií a pod.
Druhá, problematickejšia oblasť, je fiškálna oblasť. Vývoj verejných rozpočtov v posledných
dvoch rokoch je menej priaznivý, a to z dvoch dôvodov. Čiastočne po miernych daňových reformách
došlo vo verejných rozpočtoch k miernemu zvýšeniu daňovej záťaže. Zároveň ekonomika už niekoľko
rokov slušne rastie a rastie rýchlejšie, ako sa predpokladalo a keď sa vytvárala stratégia na
pristúpenie do eurozóny. Príjmy sú vyššie, ako vláda očakávala a koncom septembra bol rozpočet
dokonca v prebytku. Minulý rok bol deficit na úrovni troch percent HDP.
Na jednej strane je to veľmi priaznivý vývoj, na druhej sa domnievame, že tento vývoj bude
ťažko udržateľný, pretože stále nepovažujeme v dlhodobom horizonte štruktúru verejných financií za
adekvátnu. Podiel mandatórnych výdavkov je pomerne vysoký a pri určitom spomalení ekonomiky, ku
ktorému skôr alebo neskôr príde, sa ekonomika a verejné rozpočty môžu ocitnúť vo vážnych
ťažkostiach.
Práve obdobie, keď ekonomika veľmi slušne rastie, by bolo dobré využiť to na, aby sa
uskutočnili zásadné reformy, aby verejné rozpočty nevyzerali dobre len v danom okamihu, ale aj v
ďalšom horizonte.
Cenová stabilita a inflácia
Kľúčovou oblasťou pre centrálnu banku je oblasť cenovej stability a kritériá inflácie. Od
roku 1998 cieľujeme infláciu, čo prispelo k tomu, že sa nám darí držať ju na veľmi nízkej úrovni.
Keď sme dosiahli úroveň, ktorú považujeme za cenovú stabilitu, stanovili sme inflačný cieľ na
ďalšie roky na úrovni troch percent. Diskutujeme o tom s Európskou centrálnou bankou. Z hľadiska
pristúpenia k eurozóne sa zdá, že ten cieľ je príliš vysoký.
Vrátim sa ku kritériu, podľa ktorého sa budú jednotlivé krajiny vyhodnocovať. Z hľadiska
tohto kritéria je možné, že by tie tri percentá boli príliš vysoko. Na druhej strane máme do
eurozóny vstúpiť, a nie robiť kotrmelce.
Pre súčasnú situáciu stále môžeme očakávať, že to prispôsobenie relatívnych cien v ekonomike
a doťahovanie na vyspelejšie krajiny je spojené s mierne vyššou cenovou hladinou. To je dôvod,
prečo naša definícia cenovej stability je o trochu vyššia ako definícia Európskej centrálnej banky.
Vo chvíli, keď sa rozhodneme o presnom načasovaní prijatia eura, musíme sa vrátiť k otázke
inflačného cieľa a pozrieť sa, nakoľko je tento cieľ kompatibilný s pristúpením k eurozóne, alebo
či budeme musieť cieľ o niečo znížiť.
Cieľ máme stanovený pre celkový spotrebiteľský kôš. Eurozóna sleduje harmonizovaný index,
ktorý je v našom prípade o dve až tri desatiny percenta nižší. Nevyzerá to veľa, ale pri
vyhodnocovaní to môže hrať významnú úlohu. Samotné kritérium inflácie vidíme ako problematické.
Kritérium bolo stanovené v čase, keď neexistovala eurozóna a vytvárala sa kotva na posudzovanie
úspešnosti menových politík. Minulý rok sme povedali v Európskej centrálnej banke, že v okamihu,
keď existuje eurozóna a máme definovanú cenovú stabilitu v nej, potom miery inflácie v jednotlivých
krajinách eurozóny prestávajú byť relevantné a odrážajú úplne niečo iné, ako je úspešnosť menovej
politiky. Podľa nášho názoru tri krajiny v EÚ s najnižšou infláciou, to umožňuje viac
interpretácií. Evidentne krajiny so zápornou infláciou by sa nemali považovať za tie, ktoré sú
najlepšie, pretože záporná inflácia už nevypovedá nič o tom, že by menová politika bola úspešná.
Môže odrážať štrukturálne problémy krajiny. To si uvedomujú aj európske inštitúcie. Pri vlaňajšom
hodnotení vylúčili jednu krajinu práve preto, že mala zápornú infláciu a mala štrukturálne
problémy.
Pre nás je to stále otvorená otázka a určite to bude predmetom diskusií s Európskou
centrálnou bankou aj v budúcnosti.
Zladenosť českej ekonomiky
Okrem vyhodnotenia Maastrichtských kritérií sa pozeráme aj na zladenosť českej ekonomiky.
Chceli by sme veriť, že po prijatí jednotnej meny bude krajina schopná hladko fungovať bez vlastnej
menovej politiky, vyrovná sa s rôznymi šokmi, ktoré ekonomiku môžu zasiahnuť.
Chceme veriť, že česká ekonomika je dostatočne zladená s európskym ekonomickým prostredím.
Pri porovnávaní používame celý rad indikátorov. Pozeráme sa na oblasť zladenosti hospodárskeho
cyklu, pozeráme sa na vývoj HDP, na zahraničný obchod, na trh práce.
V oblasti HDP je mierna konvergencia. V druhej polovici 90. rokov sme boli v útlme. Európske
ekonomiky rástli slušne. Neskôr sa to vymenilo a my rovnako ako ďalšie okolité krajiny, vrátane
Slovenska, rastieme veľmi slušne. To, že rastieme pomerne rýchlo, významne rýchlejšie ako európske
krajiny, prispieva k tomu, že z hľadiska HDP sa úrovne zbližujú.
Vývoj kurzu
Pri vývoji kurzu a koruny vidíme koreláciu s eurom ako pomerne vysokú. Menové trhy sú veľmi
volatilné a ak sa pozrieme na dolár v posledných dvoch -troch rokoch, aj tým je analýza veľmi
poznamenaná. Vidieť, že nielen česká koruna, ale aj ďalšie meny v regióne začínajú byť k euru
slušne zakotvené. Trh to takto vyhodnocuje a evidentne považuje českú ekonomiku a ekonomiku ďalších
nových členov EÚ za prirodzene konvergujúcu k eurozóne. Do popredia sa dostáva oblasť verejných
financií a oblasť trhu práce. Trh práce vidíme ako ďalší neuralgický bod, aj keď sa naša úroveň
nezamestnanosti nevymyká z európskeho priemeru. Napriek tomu, že rastieme príliš rýchlo, trh práce
priveľmi nereaguje na hospodársky cyklus a zostáva takmer na rovnakej úrovni. Dlhodobá
nezamestnanosť je pomerne vysoká a pohybuje sa vyše 50 percent.
Kompatibilita inflácie a režim ERM II
Kurzový mechanizmus je jedna z vecí, ktoré sa vytvárali pred mnohými rokmi, v čase, keď
nebolo v Európe mnoho krajín, ktoré by cieľovali infláciu. Bolo to obdobie, keď mnoho mien bolo
explicitne alebo implicitne napojených na nemeckú marku. Kurzový systém vytváral akýsi rámec pre
konvergenciu menových politík a kurzov v jednotlivých krajinách a postupne sa fixoval, až sa
vytvorila jednotná mena.
Dnes je situácia iná. ERM II nemusí už zohrávať takú pozitívnu úlohu ako to bolo v
niektorých krajinách v minulosti. Napríklad Taliansku to rozhodne prospelo k väčšej disciplíne na
makroekonomickej úrovni, väčšej disciplíne hospodárskych politík. Myslíme si, že preskakovať z
jedného režimu menovej politiky do druhého môže byť riskantné. V okamihu, keď krajina má dobrú
reputáciu z hľadiska režimu menovej politiky, ktorú v našom prípade má, tak preskakovať do ERM II a
nejaký čas, ktorý nie je presne určený, tam zotrvať, to môže byť riskantné. S vládou sa zhodujeme,
že by sme nechceli pri ERM II zotrvávať dlhšie ako je nevyhnutné. Pre nás to rozhodnutie do ERM II
je de facto rozhodnutím o eurozóne, o prijatí eura. Ak máme vstupovať do ERM II, musíme si byť istí
exitom o dva, dva a pol roka.
Takto sa momentálne pozeráme na vstup do eurozóny. Určitou výhodou pre nás je, že niektoré
krajiny idú rýchlejšie. Ak sa pozrieme na baltské krajiny, tie mali iný typ menovej politiky, veľmi
pevné nadviazanie svojej meny na euro alebo na niektorú zahraničnú menu, dokonca tzv. menový výbor.
Takže vlastne menovú politiku nemali ani v predchádzajúcich rokoch. Pre tieto krajiny je ich
rozhodnutie pristúpiť čo najrýchlejšie k eurozóne prirodzené.
Naša situácia je trochu iná. Náš režim menovej politiky je založený na flexibilite, a preto
možno ten prechod k strate menovej politiky môže byť trochu problematickejší.
***
Problematickosť kurzového režimu ERM II
Rozdielne hodnotenie jeho funkcie a racionality Kurzový režim typu "soft peg" - skúsenosti
potvrdzujú náchylnosť na špekulatívne tlaky Pozitívna stránka: je dopredu fixovaný výstup zo
systému Komplikujúce faktory v podmienkach kandidátskych krajín:
* intenzívne kapitálové toky s potenciálnymi zvratmi a s dôsledkami na volatilitu kurzu
* trendové procesy reálnej apreciácie Záver: obmedziť účasť v ERM II len na nevyhnutne dlhý
čas, dlhšie zotrvanie sa nejaví prínosné.
Zdroj: ČNB
Pripravenosť českej ekonomiky na vstup do eurozóny
ČNB spolu s vládou každoročne vyhodnocuje stupeň pripravenosti českej ekonomiky na prijatie
eura.
Pod pripravenosťou rozlišujeme dve dimenzie:
* stupeň plnenia Maastrichtských kritérií nominálnej konvergencie - nevyhnutný predpoklad na
začlenenie do eurozóny,
* vývoj zladenosti českej ekonomiky s ekonomikami eurozóny, vidíme v tom predpoklad na
udržateľnosť pozitívnych efektov z členstva v EMÚ. Zdroj: ČNB
O autorovi| Zdeněk Tůma, guvernér Českej národnej banky