Euro by českým vývozcom nepomohlo

Miroslav Singer (Hospodárske noviny 12.1.2009 strana 19, rubrika: Finanční noviny)

Analýza * Odstránenie kurzového rizika by umožnilo lepšie a presnejšie vyhodnocovať výnosnosť investícií.

Praha - Prudké spomalenie rastu svetovej ekonomiky a zavedenie eura na Slovensku prinášajú nové podnety do debaty o vhodnosti a časovania zavedenia eura v Českej republike. Argumenty a neznalosť Často sa uvádza historicky najprudšie (avšak rýchlo korigované) posilnenie českej koruny v lete 2008. Tento výkyv koruny, ktorý bol okrem iného odrazený stabilitou českého finančného systému, nepochybne českých vývozcov poškodil a niet teda div, že ním argumentujú. Z výrokov niektorých predstaviteľov vývozcov, podnikateľov a ich asociácií aj ďalších účastníkov diskusie sa dá až príliš často vyčítať pozoruhodná miera neznalosti vývoja kurzu slovenskej koruny v posledných rokoch. Takže fakty: slovenská koruna vstúpila do systému ERMII (vyžadujúce pohybmi kurzu v pevne danom intervale okolo centrálnej parity) v pondelok 28. 11. 2005 s centrálnou paritou 38,455 Sk za euro (stanovenú na úrovni kurzu k piatku 25. 11. 2005).

Následný vývoj koruny bol vcelku dramatický, pretože slovenská centrálna banka čelila tlakom na oslabenie meny a potom, naopak, jeho prudkému posilňovaniu. Než bol 8. júla 2008 stanovený nevratný kurz na hodnote 30,126 Sk za euro, došlo pod tlakom investorov k dvom revalváciám centrálnej parity. Kurz slovenskej koruny sa teda od 25. 11. 2005 do 8. 7. 2008 posilnil o 21,66 percenta. Za rovnaké obdobie sa posilnila česká koruna z hodnoty 29,084 na 23,605 Kč za euro, teda o 18,84 percenta (o 2,82 percentuálneho bodu menej ako slovenská koruna).

Inými slovami, 8. júla 2008 na tom boli z hľadiska kurzu českí vývozcovia o niečo lepšie než slovenskí. Niesli však na rozdiel od slovenských vývozcov nezanedbateľné kurzové riziko a česká koruna sa tiež ešte niekoľko týždňov ďalej posilňovala. Od toho času sa však česká koruna znateľne oslabila, pričom za hlavný faktor tohto oslabenia sú považované fundamentálne dôvody, teda predovšetkým pokles dopytu na globálnych trhoch, ktorý oslabuje voľne plávajúce meny otvorených ekonomík. K 6. 1. 2008 sa česká koruna oslabila o 11,86 percenta na hodnotu 26,405 Kč za euro. Celkovo sa tak česká koruna od 25. 11. 2005 do 6. 1. 2008 posilnila o 9,21 percenta, teda o 12,45 percentuálneho bodu menej než mena, za ktorú vyvážajú slovenskí vývozcovia. Tento rozdiel medzi posilnením českej a slovenskej koruny, mimochodom, zodpovedá priemerne pozorovanému posilneniu českej meny za obdobie 3 až 4 rokov, to je teda časová výhoda, ktorú naši vývozcovia získavajú.

Napriek krátkodobým fluktuáciám českej meny navyše väčšina analytikov očakáva ďalšie oslabovanie českej koruny. Určite nie je na škodu si rozsah rozdielu vývoja kurzu českej a slovenskej meny pripomenúť aj iným výpočtom. Ak by sme prijali euro k 1. januáru 2009 pri rovnakom kurzovom vývoji od 25. 11. 2005, aký sa odohral na Slovensku, bola by 8. júla 2008 česká koruna neodvolateľne zafixovaná na hodnote 22,785 Kč za euro.

Čo komu prospeje Debatu o prínosoch a nákladoch eura pre českú ekonomiku má iste zmysel viesť. Vývozcom by euro nepochybne prinieslo odstránenie kurzového rizika. Možno by euro podnietilo aj ďalší pokrok v potrebných reformách počas prechodného obdobia alebo by aspoň zafixovalo ich dosiahnutú úroveň. Aj to by mohlo pomôcť vývozcom, a nielen im. Najskôr by im zafixovanie kurzu umožnilo zaoberať sa oveľa menej fluktuujúcimi a tiež pre nich lepšie predvídateľnými veličinami, akými sú mzdy a ceny vstupov a výstupov. Odstránenie kurzového rizika by zrejme rovnako umožnilo lepšie a presnejšie vyhodnocovať výnosnosť investícií, čo by uľahčilo ich plánovanie aj realizáciu. Možno však vstup do eurozóny umožňuje „horším členom klubu“ ignorovať potrebu reforiem a skrývať sa za nižšie náklady financovania svojho dlhu, než keby stáli mimo eurozóny, a nie je isté, či my budeme medzi lepšími. Je rovnako nutné, že ceny niektorých vstupov nefluktuujú až tak málo (napríklad ropa) a že argument o lepšom plánovaní investícií v období, keď sa dopyt na exportných trhoch prepadá aj na polovicu (a napr. Škoda Auto odmieta predpovedať počet vyrobených áut, nie však na niekoľko rokov živnosti investícií, ale aj na tento rok) nie je také relevantné, ako sa mnohým pred 12 mesiacmi zdalo.

A je celkom možné, že cenová výhoda spočívajúca v mene o 10 percent slabšej, pomôže v otriasajúcej sa svetovej ekonomike českým vývozcom viac, než si sami uvedomujú. Som si vedomý konfliktu záujmov, ktorý v debate o eure mám a som presvedčený, že skúsenosti Slovenska budú pre budúce pokračovanie tejto debata u nás veľmi užitočné. Ocenil by som však, keby ma tí, ktorí za vývozcu hovoria, rovnako ako ostatní účastníci tejto debaty, nenútili predstavovať si nepredstaviteľné veci. Napríklad to, ako sú na tom v súčasnosti českí vývozcovia lepšie s kurzom od začiatku júla 2008 nevratne zafixovaným na hodnote 22,785 Kč za euro.

Je celkom možné, že cenová výhoda spočívajúca v mene o 10 percent slabšej, pomôže v otriasajúcej sa svetovej ekonomike českým vývozcom viac, než si sami uvedomujú.